HISTORICKÝ ČASOPIS |
5/2023 |
VEDECKÝ ČASOPIS O DEJINÁCH SLOVENSKA A STREDNEJ EURÓPY |
VEDECKÝ ČASOPIS O DEJINÁCH SLOVENSKA A
STREDNEJ EURÓPY
VYDÁVA HISTORICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED, V. V. I. ISSN 0018-2575 (print) ISSN 2585-9099 (online) EV 3084/09 Všetky obsahy sú čitateľom voľne dostupné podľa licencie Creative Commons CC BY 4.0. Indexovanie a abstraktovanie: Web of Science Core Collection: Arts & Humanities Citation Index Additional Web of Science Indexes: Current Contents Arts & Humanities Scopus CEEOL CEJSH EBSCO Historical Abstracts ESF (HUM) |
AKTUÁLNE ČÍSLO | REDAKCIA | POKYNY PRE AUTOROV | ARCHÍV | PREDPLATNÉ | O ČASOPISE | PUBLIKAČNÁ ETIKA | VÝZVY
Komu má slúžiť hystéria okolo Historického časopisu? Tomáš Sitár obviňuje v rôznych (prevažne elektronických)
médiách Historický časopis z porušovania etických zásad. Aby sme
nepolemizovali príliš abstraktne, pozrime sa na fakty: V č.3 ročníka 2019 (číslo vyšlo v septembri 2019) publikoval
Historický časopis článok Petra Ivaniča: Mýtne pomery v stredoveku na
Pohroní a Požitaví. Článok vyšiel v rubrike Materiály. V tejto
rubrike uverejňuje časopis materiálové, teda predovšetkým informatívne články. 13. januára 2020 dostala redakcia e-mailom list od Tomáša
Sitára, v ktorej redakciu upozorňuje na to, že v predmetnom článku Petra Ivaniča
sa nachádzajú časti, ktoré už autor predtým publikoval v troch samostatných
článkoch v iných časopisoch a zborníkoch. Túto informáciu sme zaslali autorovi i
posudzovateľovi. Autor nám neodpovedal a dodnes mlčí. Autorovo vyjadrenie je pre
nás podstatné. Na základe jeho reakcie by sme mohli otvoriť k predmetnej veci
diskusiu. Posudzovateľ reagoval vyjadrením, v ktorom dal Tomášovi Sitárovi za
pravdu, ale vysvetlil, že publikovaný článok má zhrňujúci, informatívny
charakter. Toto stanovisko sme 23. apríla 2020 zaslali Tomášovi Sitárovi. Tomáš Sitár reagoval takmer okamžite s tým, že sa pýtal, či sa
redakčná rada s týmto prípadom ešte mieni zaoberať. Ako hlavný redaktor a
predseda redakčnej rady som rozhodol, že sa k veci musíme vrátiť. Redakčnú radu
sme mali až v júni. Analýza článku a diskusia ukázali, že v prípade článku Petra
Ivaniča došlo k porušeniu etického kódexu v tom zmysle, že rozsah prebratých
pasáží z troch publikovaných štúdií je rozsiahly a prebraté pasáže nie sú
správne citované. Poslali sme Tomášovi Sitárovi vysvetlenie: „Posielam Vám
stanovisko redakčnej rady Historického časopisu: Redakčná rada Historického
časopisu sa zaoberala Vaším podnetom a uznala pochybenie pri recenznom konaní
predmetnej štúdie. V budúcnosti sa vynasnaží vyvarovať sa takýmto pochybeniam. S
úctou..." Neviem, prečo Tomáš Sitár v svojich materiáloch uvádza., že tento
e-mail dostal 26. apríla, keď bol z redakcie odoslaný 25. júna o 9:23 hod.. Bola
to súčasne odpoveď na jeho dotaz z 24. júna: „Dobrý deň, môžem sa spýtať, či už
zasadala redakčná rada a vydala nejaké nové stanovisko k publikačným metódam P.
Ivaniča, prípadne či ešte bude zasadať a dá sa nejaké očakávať? Rád by som túto
záležitosť tak či onak uzavrel. Vopred ďakujem za odpoveď. S pozdravom“ Ťažko
povedať, čo chcel, či skôr nechcel uzatvárať. Ak by naozaj chcel prípad
„uzavrieť“, odpoveď redakcie mu na to dala príležitosť. Súčasne sme sa rozhodli
publikovať na našej webovej stránke
ospravedlnenie našim čitateľom. Keďže
najbližšia printová verzia Historického časopisu vyjde až v septembri,
prijali sme toto riešenie. Som presvedčený, že redakcia a Redakčná rada Historického
časopisu urobili to, čo sa v danej chvíli mohlo a malo urobiť. Nič sme
nezametali pod koberec, ako nás obviňuje Tomáš Sitár. Pochybenia tohto
charakteru sa vo vedeckom svete občas stávajú. My sme pochybenie v recenznom
konaní uznali a verím, že aj tento prípad nám pomôže, aby sme boli opatrnejší. Kladiem si ale otázku: Komu a čomu má slúžiť mediálna
hystéria, ktorú rozpútal Tomáš Sitár? Čo asi od Historického časopisu
očakával? Že dáme celé tretie číslo minulého ročníka zošrotovať, alebo
publikujeme portrét autora ako príkladného plagiátora? Je priamo nehorázne, keď
sa Tomáš Sitár pokúša porovnávať plagiátorstvo predsedu parlamentu s opakovaným
publikovaním vlastných textov? To sú dva rozdielne svety, to musí byť jasné
každému laikovi. V materiáloch Tomáša Sitára to vyzerá, ako keby Historický
časopis systematicky používal nejaké neetické praktiky. Takéto podsúvanie
klamstiev čitateľom médií je krajne neetické. Ak sa niekto oháňa etikou, mal by
ju sám dodržiavať. Ak má Tomáš Sitár nevyriešené veci s autorom, nie je etické,
aby na to zneužíval Historický časopis. A rád by som Tomášovi Sitárovi
pripomenul: Doteraz ešte stále platí, že vo vede sa človek má zviditeľňovať
vlastným výskumom a vlastnou prácou, nie kritikou práce iných a už vôbec nie
neodôvodnenou a hysterickou kampaňou v elektronických médiách. Redakcia Historického časopisu stále očakáva, že sa k
prípadu vyjadrí autor Peter Ivanič. Dušan Kováč DISKUSIA Peter Ivanič -
Reakcia na
Tomáša Sitára Tomáš Sitár -
Reakcia na článok D. Kováča „Komu má slúžiť hystéria okolo
Historického časopisu?“ Tomáš Sitár -
Reakcia na reakciu P. Ivaniča Dušan Kováč -
Vyjadrenie k odpovedi Tomáša Sitára
Do Vašej pozornosti ďalej
odporúčame: |
Historický časopis, 1953 - 2024 / Design by Mgr. Peter Krákorník | |
ROČNÍK 71 * 2023 |