s vaším dovolením by som rád na webstránkach Historického časopisu reagoval na medializované texty Tomáša Sitára, v ktorých ma obvinil z porušovania etických zásad pri publikovaní v Historickom časopise a čiastočne aj na vysvetľujúci text jeho hlavného redaktora PhDr. Dušana Kováča, DrSc..

V prvom rade musím uviesť, že z redakcie Historického časopisu mi prišli podnety Tomáša Sitára dňa 16. januára t. r. Na ne som reagoval už 20. januára mailom na adresu redakcie histcaso@gmail.com. Moja správa zostala bez odpovede a dnes po zverejnených informáciách predpokladám, že mail síce na adresu časopisu dorazil, ale zrejme redakčný účet na gmail doméne vyhodnotil moju správu z domény ukf.sk ako spam. Rovnako tak o publikovanom texte Tomáša Sitára som sa dozvedel s oneskorením keďže nie som aktívny na sociálnych sieťach a aj to je dôvod mojej terajšej, pre niektorých oneskorenej, reakcie.

Ešte raz musím, podobne ako v stratenej správe z 20. januára 2020, konštatovať, že sa výskumu cestnej siete na juhozápadnom a strednom Slovensku venujem dlhodobo. Napriek tomu musím povedať, že svoje bádanie nepovažujem za skončené a priebežne ho dopĺňam ďalšou heuristikou prameňov a najnovšou literatúrou. Aj preto som pripravil a do redakcie Historického časopisu poslal príspevok tohto druhu, teda taký, ktorý priebežne posúva poznanie danej problematiky. Ako vyplýva zo zverejnených textov Tomáša Sitára s odpoveďami redakcie, to bol hlavný dôvod jeho zaradenia do rubriky Materiály. Už jeho poznámkový aparát som koncipoval tak, aby bolo zrejmé, že (1) je to ďalší krok v spracovaní širokej a komplexnej otázky; (2) dopĺňam a rozširujem výskum o nové pramene a geografický priestor. Keďže publikovaný príspevok nebol obyčajným prepracovaním staršieho textu, ale tematicky stál na priesečníku mojich doterajších výskumov, ktoré som prehodnotil, doplnil a rozšíril, nepredpokladal som, že sa naň môže vzťahovať druhá veta bodu 2 etického kódexu HČ (http://www.historickycasopis.sk/index.php?id=etickykodex), ktorá je koncipovaná v jednotnom čísle (hovorí o jednom príspevku). Chcem každého ubezpečiť, že nie je v mojom záujme znižovať hodnotu mojich príspevkov neetickým chovaním, z ktorého som podozrievaný.

Zároveň však musím odmietnuť príkre porovnávanie mojich textov s diplomovými prácami postavenými na vykrádaní cudzích odborných článkov a opisovaní webových stránok. Ako nespravodlivé to vnímam najmä preto, že za každou mnou formulovanou vetou v mojich prácach je systematický výskum archívnych prameňov a odbornej literatúry. A doposiaľ mnou publikované výsledky výskumu fenoménov stredovekej cestnej siete sú v širšej odbornej verejnosti všeobecne reflektované a akceptované. O to viac ma mrzí, že predmetom záujmu Tomáša Sitára sa stala výlučne technická stránka textov (bez toho aby som akýmkoľvek spôsobom znižoval jej dôležitosť). Aj preto je mi ľúto, že musím si obhajovať vlastnú prácu, pričom jej obsahová stránka je úplne marginalizovaná. Som presvedčený o tom, že pre všetkých, ktorých spája úprimný vzťah k minulosti, je prvoradým cieľom poznanie života a činnosti človeka v čase a priestore, či rekonštrukcia historických javov a procesov, samozrejme pri dodržaní všetkých noriem etiky vedeckej práce. A preto opakujem, že v žiadnom prípade nebolo mojím úmyslom porušiť publikačnú etiku. Po spätnom prehodnotení námietok Tomáša Sitára však musím uznať, že som túto stránku veci podcenil. V žiadnom prípade sa to však nestalo v zlom úmysle. Mrzí ma, že som tým vystavil Historický časopis, ako i seba samého tvrdej reakcii, ktorú ale vo viacerých ohľadoch považujem za prehnanú. Nikdy v minulosti som sa nebránil a aj do budúcnosti sa teším na diskusiu, nielen o etike historickej práce, ale aj o dejinách stredoveku. Uvítal by som však, aby sa tak dialo priamo, buď na oficiálnych (web)stránkach časopisov, alebo osobne, napríklad na vedeckých konferenciách a nie na sociálnych sieťach. Vyhli by sme sa veľmi nepríjemným situáciám, keď kritizovaný autor netuší o tom, že diskusia vôbec prebieha a nemá možnosť zmysluplne reagovať.

Peter Ivanič